Janžurová, Borová - Klavírní školička

Autor: Zdena Janžurová – Milada Borová. Klavírna školička pre najmenšie deti (4-7 rokov) vznikla na základe dlhodobej výchovnej práce s deťmi predškolského a ranoškolského veku. Od samého začiatku približuje hudbu
prostredníctvom toho, čo dieťa pozná, a je netradične koncipovaná na základe hry podľa sluchu. Opiera sa o rytmické prejavy dieťaťa spojené s riekankami a popevky. Tým tiež prispieva k zachovaniu tradície riekaniek a ľudových pesničiek. Snažia sa deti tvorivo a pútavo uviesť do sveta hudby. Hravou činnosťou chce v deťoch prebudiť ich hudobné cítenie, navodiť sluchovú a rytmickú predstavivosť, rozvíjať hudobnú pamäť aj tvorivosť. A to všetko v jednote so zvládnutím základných prvkov klavírnej hry. Vychádza z prirodzenej detskej
zvedavosti, radosti zo zvuku, znejúcich tónov a ich farebnosti. Dieťa pozoruje, počúva a napodobňuje to, čo počulo alebo videlo. Rovnako tak, ako sa malé deti učia najskôr hovoriť a potom čítať a písať, dieťa začína hrou podľa sluchu, namiesto toho, aby začínalo hrou z nôt. Vzniká tak spojenie sluchovej predstavivosti a zvuku vytvoreného na klaviatúre.
Klavírna školička sa snaží dieťaťu priblížiť toto učenie čo najzaujímavejšie, k čomu slúžia aj ilustrácie. Dieťa si už pri počúvaní notový zápis prezerá, spieva pesničku alebo skladbičku, a upevňuje tým sluchovú predstavivosť, určuje smer pohybu melódie alebo charakter hudby.

1. Hra podľa sluchu:
Radosť z vlastnej hry umožní dieťaťu zotrvať pri klavíri dlhší čas, a prsty a ruka sa mu tým rýchlejšie vycvičia. Najdôležitejšie je naučiť dieťa počúvať a tvoriť tón. Preto spočiatku počúvame s deťmi ticho (neskôr
ho využijeme aj pri počúvaní pomlk), aby sme v nich prebudili základné vnímanie a koncentráciu. Dieťa nám hovorí, čo počuje, napríklad štekanie psíka, idúce auto, detský smiech alebo spievajúceho vtáčika. Túto predstavivosť majú snáď všetky deti, a keby snáď dieťa predsa len spočiatku nevedelo, pomôžu mu ilustrácie, ktorými je Klavírna školička bohato sprevádzaná.

2. Rozvoj rytmického cítenia: Na rozvoj rytmického cítenia a na jeho precvičovanie Klavírna školička využíva
rytmické ozveny, hru na rytmizované otázky a odpovede a rytmizované ľudové riekanky. Dieťa hrá podľa sluchu, napodobňuje učiteľa a učí sa vnímať párne a nepárne metrum.

3. Rozvoj melodického cítenia:
Ďalším krokom sú melodické ozveny v rozsahu malej tercie. Autorky v nich využívajú všetky slová a riekanky, ktoré deti rytmizovali v hrách rytmických. Napríklad voláme na deti {Evičko, Lukáš), na mamičku, inšpirujeme sa obrázkami, napr.: chundelatý psík, červený šašo. Postupne autorky prechádzajú k melodizovanej hre na otázky a odpovede ak melodizácii riekaniek. Tieto cvičenia sú náročnejšie a naďalej sa v publikácii objavujú v rôznych obmenách.

3. Od hry podľa sluchu k hre z nôt:
Klavírna školička sa opäť snaží dieťaťu priblížiť toto učenie čo najzaujímavejšie, k čomu slúžia aj ilustrácie. Dieťa si už pri počúvaní notový zápis prezerá, spieva pesničku alebo skladbičku, a upevňuje tým sluchovú predstavivosť, určuje smer pohybu melódie alebo charakter hudby.

4. Začiatok hry z nôt, praktický nácvik:
Prvé stretnutie s notovou abecedou Klavírna školička uvádza na strane 42, kde sa deti učia spoznávať husľový kľúč a notovú osnovu podľa obrázku. Husľový kľúč aj notová osnova a noty sú písané veľkými symbolmi, na rozdiel od ostatného textu.

5. Hra každou rukou zvlášť a oboma rukami dohromady:
S hrou každou rukou zvlášť sa deti zoznamujú od počiatku a všetky cvičenia sú tejto hre prispôsobené. Klavírna školička plynule postupuje od hry zvlášť k hre oboma rukami dohromady cez hru rozdelenú medzi obe ruky, kedy melódia prechádza z jednej ruky do druhej. Nadväzovaním jednej ruky na druhú dieťa získava predstavu o hudobnej fráze, smere melódie a učí sa hrať rôzne dynamické odtienenia. Ďalej Klavírna školička postupuje k hre dohromady rôznymi druhmi doprovodov formou dvojhmatov, dudáckou kvintou, doprovodom na základných tónoch toniky a dominanty.