Tipy na výučbu

Námety je možné využiť pri výučbe hudobnej výchovy a hudobnej náuky. Jednotlivé činnosti je možné rôzne upravovať a doplňovať.

Hudobno-teoretické pojmy

Orientácia v notách, stupniciach alebo akordoch je pre žiakov, ktorí hrajú na hudobnom nástroji, veľmi dôležitá. Náukové pojmy môžeme vysvetľovať v nadväznosti na konkrétnu pesničku alebo skladbu na počúvanie. Veľkým problémom je skutočnosť, že v niektorých prípadoch žiaci nemajú dostatočne zvládnutý notopis a nesprávne sa orientujú v notovom zápise pri nácviku skladieb. Nedokážu správne napísať posuvku k note, pomlčku alebo husľový kľúč. Žiaci by si mali hudobnú teóriu dobre osvojiť a je na učiteľovi, aby našiel vhodné metódy výučby.
V úvode hodiny zaradíme malú rozcvičku na opakovanie nôt. Deťom ukazujeme noty (každá je napísaná zvlášť na veľkom farebnom papieri A4). Ich názvy určujú ústne jednotliví žiaci alebo všetci spoločne. Potom je možné zvoliť opakovaciu úlohu v pracovnom liste. Čítanie nôt precvičujeme aj v pesničkách. Pre danú činnosť sú vhodné rôzne spevníky. Žiakom priebežne dávame rôzne otázky: Ktorá nota leží na prvej čiare v notovej osnove? Koľkokrát je v piesni nota f1? Ktorá nota v pesničke je najvyššia?
Z tvrdého papiera si vyrobíme dva druhy kartičiek – noty a ich názvy. Deťom ich rozdáme do lavíc a ich úlohou je priradiť správne názvy k notám. Kartičky využijeme i v ďalšej hre, učiteľ hovorí názvy nôt, žiaci ich vyberajú z kôpky a dávajú vedľa seba.  Spočiatku volíme len noty v rozsahu c1 – g1 (c1 – c2). Neskôr využívame názvy nôt v kombinácii s ich dĺžkou (napríklad c1 celá, g1 polová, d1 štvrťová, a1 osminová).
Písanie nôt zaberie z hodiny viac času a učiteľ by mal priebežne sledovať všetkých žiakov. Noty je nutné doplňovať ostrou ceruzkou, čitateľne a ďalej od seba. Pri písaní kontrolujeme správne umiestnenie nôt v notovej osnove, ich dĺžku a výšku podľa zadania. Zošit by mal mať dostatočne veľké notové osnovy, najmä pre žiakov prvého ročníka.
Základom hudobnej teórie sú stupnice a akordy. Žiakov neučíme bezmyšlienkovite menovať tóny stupníc a akordov, ale odvodiť si ich podľa daných pravidiel. Všeobecne tu platí pravidlo, že menej znamená viac, a preto hneď neprecvičujeme viac pojmov naraz.
Na opakovanie stupníc nám poslúžia kartičky z tvrdého papiera. Žiaci z kôpky vyberajú noty, z ktorých potom zostavujú stupnicu. Úloha je náročnejšia, ak pridáme ďalšie noty, ktoré do stupnice nepatria. Po dokončení môže nasledovať čítanie stupníc vzostupne i zostupne. Počas danej úlohy je možné žiakom pomáhať pomocnými otázkami.

Hudobné pojmy nestačí len vysvetliť a zapísať do notového zošita, ale tiež priebežne opakovať. Získané hudobné znalosti precvičujeme nielen písomne, ale aj v nadväznosti na sluchovú predstavivosť:
Žiaci majú na lavici tri kartičky: vysoký tón, stredný tón, hlboký tón. Učiteľ hrá na klavíri jednotlivé tóny a žiaci ukážu správnu kartičku. Dynamické znamienka precvičujeme pomocou hudobných ukážok. Pripravíme kartičky s označením dynamiky: piano – slabo, mezzoforte – stredne silno, forte – silno. Žiaci sluchom rozlišujú hudobné pojmy (označenie dynamiky) podľa danej skladby. Pomocou kartičiek je možné hádať počet tónov, ktoré učiteľ hrá na klavíri. Menšie deti rozlíšia jeden a dva tóny, starší žiaci rozoznávajú dva až tri tóny.
Z kartičiek, na ktorých sú noty C, D, E, F, G, A, H, C, žiaci zostavia stupnicu C dur a učiteľ ju zahrá na klavíri. Následne stupnicu zopakuje s chybným tónom. Žiaci podľa sluchu určia, ktorý tón bol zahraný nesprávne. Učiteľ zahrá stupnicu a následne jeden tón zo stupnice. Deti spoznávajú, ktorý je to stupeň v stupnici (prvý až ôsmy). Učiteľ zahrá tri rôzne akordy. Každý akord zaznie najprv rozložene (tóny znejú po sebe) a potom súčasne. Žiaci určia, ktorá z troch možností pripomína kvintakord. Kartičky s hudobnými pojmami je možné rôzne triediť do skupín alebo spájať dvojice, ktoré patria k sebe. Žiaci môžu spolupracovať v skupinkách a vzájomne sa doplňovať. Alternatívou ku kartičkám sú pracovné listy s hudobným názvoslovím. Opakovanie sa dá robiť formou krížoviek, doplňovačiek a kvízov.
Žiaci si môžu priniesť skladby, ktoré práve hrajú, a v skupinkách čítať noty, určiť takt a tóninu. Tým dochádza k prepojeniu výučby hudobnej náuky s hrou na nástroji. Vhodným doplnkom pri výučbe je počítač. Jeho využitie má na hodinách hudobnej náuky praktický význam. Žiaci sa zoznamujú s programami na tvorbu nôt a podľa zadania učiteľa vyhľadávajú rôzne informácie na internete.
Hudobná teória by nemala byť vyučovaná na úkor ostatných činností, najmä speváckych a počúvania. V hudobnej náuke žiakov vedieme k osvojeniu pojmov, ktoré uplatnia pri hre na nástroji. Zvolíme primerané množstvo hudobných poznatkov, pravidelne ich opakujeme a precvičujeme.

Opakovanie hudobno-teoretických pojmov v hudobnej náuke v ZUŠ

Žiaci sa rozdelia po dvojiciach alebo vytvoria menšie skupinky (do štyroch žiakov). Vopred pripravíme otázky na samostatné papiere. Každej skupinke dáme štyri otázky a časový limit päť minút. Odpovede si môžu spracovať na samostatný papier alebo ústne. Náročnosť otázok zvolíme podľa daného ročníka a schopností žiakov v triede.  

Príklady otázok pre 1. a 2. ročník HN:
(je možné rôzne doplňovať a obmieňať)

Skupinka č. 1:

1. Vymenuj stupnicu C dur.
2. Koľko štvrťových nôt napíšeme do jedného štvorštvrťového taktu?
3. Čo znamená piano?
4. Vymenuj nástroje, ktoré majú struny.

Skupinka č. 2:

1. Vymenuj stupnicu G dur.
2. Ktorá posuvka zvyšuje tón o pol tónu?
3. Čo znamená mezzoforte?
4. Vymenuj nástroje, ktoré dokážu zahrať hlboké tóny.

Skupinka č. 3:

1. Ktoré noty majú nožičku smerom nahor a ktoré noty smerom dole?    a1 štvrťová, d2 polová, f1 štvrťová, h1 polová, g1 štvrťová, c2 polová
2. Koľko osminových nôt napíšeme namiesto jednej štvrťovej?
3. Čo znamená forte?
4. Vymenuj nástroje, ktoré dokážu zahrať vysoké tóny.

Skupinka č. 4:

1. Nota c1 leží na prvej pomocnej linke pod notovou osnovou. Ktorá nota leží pod prvou pomocnou linkou?
2. Ktorá posuvka znižuje tón o pol tónu?
3. Čo znamená legato a ako sa značí v notách?
4. Uveď názvy dychových nástrojov.

Skupinka č. 5:

1. Pred ktoré noty doplníme krížik?  as1, gis1, des1, fis1, cis1, hes1, ges1, es1, ais1, dis1
2. Ktorá pomlčka leží na tretej linke? Ktorá pomlčka visí na štvrtej linke?
3. Polová nota je na dve doby. Na koľko dôb sa počíta polová s bodkou? 
4. Ktorý hudobný nástroj má klávesy?

Príklady otázok pre 3. a 4. ročník HN:

Skupinka č. 1:

1. Vymenuj sedem krížikov v predznamenaní.
2. Vymenuj stupnicu E dur a kvintakord E dur.
3. Čo znamená Allegro?
4. Vymenuj dychové plechové nástroje.

Skupinka č. 2: 

1. Vymenuj stupnicu F dur a kvintakord F dur.
2. Urči veľkú terciu od tónu d1, f1, a1.
3. Čo znamená Moderato?
4. Vymenuj dychové drevené nástroje.

Skupinka č. 3:

1. Ktorý stupeň zvyšujeme v molovej harmonickej stupnici?
2. Vymenuj stupnicu a moll harmonickú a kvintakord v a moll.
3. Čo znamená ritardando?
4. Ako sa nazýva vysoký ženský hlas?

Skupinka č. 4:

1. Vymenuj predznamenanie stupníc  B dur, E dur, F dur,  A dur.
2. Vymenuj kvintakord a jeho obraty v D dur.
3. Čo znamená bodka za notou?
4. Vymenuj bicie nástroje.

Skupinka č. 5:

1. Vymenuj kvintakord v F dur, D dur, E dur, B dur.
2. Vymenuj názvy čistých a veľkých intervalov.
3. Koľko šestnástinových nôt napíšeme namiesto jednej štvrťovej?
4. Ako sa nazýva vysoký mužský hlas?

Hudobné nástroje

Kým začneme žiakov zoznamovať s hudobnými nástrojmi, je dôležité, aby poznali ich názvy a dokázali ich správne zaradiť do jednotlivých skupín (sláčikové, dychové drevené, bicie). Pokiaľ sú nástroje k dispozícii, zapožičiame si ich. Do výučby môžeme prizvať učiteľa alebo žiaka, ktorý na danom nástroji zahrá známu pesničku. Zároveň deťom ukáže rôzne možnosti hry na nástroji, jeho tónový rozsah a zodpovie prípadné otázky. V nadväznosti na praktickú ukážku je možné využiť pracovné listy s pripravenými úlohami. Žiaci môžu porovnávať veľkosť nástrojov, ich tvar, spôsob tvorenia tónov a materiál, z ktorého sú vyrobené.
Námet pre žiakov v prvom ročníku: rozdáme obrázky piatich nástrojov (husle, bubon, kontrabas, trúbka a flauta). Následne pustíme hudobnú ukážku a ich úlohou je vybrať správny nástroj z týchto piatich možností. Po skončení ukážky deti nástroj pomenujú.
Námet pre žiakov tretieho a štvrtého ročníka: pripravíme si krátke texty o hudobných nástrojoch (fagot, pozauna, viola, lesný roh, klarinet a violončelo). Každý text obsahuje popis jedného hudobného nástroja, jeho tónový rozsah, veľkosť a skupinu, do ktorej patrí. Chýba iba názov nástroja. Žiaci si prečítajú o danom nástroji a zároveň vypočujú ukážku. Úlohou je spoznať názov nástroja. Náročnejší variant je podobný, žiaci však majú pred sebou viac textov a každý opisuje iný nástroj. Sami vyberajú z niekoľkých možností.     

Námet na činnosť:

Vopred si pripravíme na samostatné papieriky niekoľko viet o hudobných nástrojoch (zámerne doplníme i nesprávne tvrdenia).  Žiaci pracujú v skupinách a majú za úlohu vyhľadať len správne vety. Každá spracováva jednu skupinu hudobných nástrojov. Po dokončení úlohy žiaci prečítajú jednotlivé vety ostatným, ktorí kontrolujú, či sú správne.
Ďalší variant je podobný, žiaci navyše dostanú vytlačené obrázky nástrojov a ich názvy. Po dokončení prvej úlohy spracujú hudobné nástroje na tvrdý papier formátu A3 (A2). Môžu využiť vety z predchádzajúcej úlohy, obrázky nástrojov a doplniť ďalšie poznatky.

 

Sláčikové nástroje

majú štyri struny.

Hráč na husliach drží sláčik

v ľavej ruke.

Sláčikové nástroje

sa líšia svojou veľkosťou.

Viola je najväčší sláčikový

nástroj.

Sláčikové nástroje

majú podobný tvar.

Sláčikové nástroje majú

šesť strún.

Horná doska sláčikových nástrojov

má dva otvory v tvare písmena f.

Husle sú rovnako veľké

ako violončelo.

Zo všetkých sláčikových nástrojov

sú husle najmenšie.

Kontrabas dokáže zahrať

vysoké tóny.

Husle dokážu zahrať

najvyššie tóny zo všetkých

sláčikových nástrojov.

Vysúvateľným kovovým

bodcom sa violončelo opiera

o podlahu.

Viola je väčšia než husle,

ale menšia než violončelo.

Kontrabas je najväčší

sláčikový nástroj.

Violončelo sa spôsobom hry

podobá kontrabasu.

Kontrabas dokáže

zahrať najhlbšie tóny.

Sláčikové nástroje

hrajú v orchestri.

Sláčikové nástroje hrajú v symfonickom orchestri.

Hráč na husliach dokáže zahrať

pesničku v pomalom tempe.

Kontrabas nehrá

v symfonickom orchestri.

Obvyklé obsadenie tradičného sláčikového kvarteta je

1. a 2. husle, viola a violončelo.

Sláčikové kvarteto je hudobný súbor, ktorý tvoria štyria hráči

na sláčikových nástrojoch.

Husle sa držia pod bradou

a podopierajú sa ľavou rukou.

Violončelo je rovnako veľké

ako kontrabas.

Dychové plechové nástroje sú

trúbka, lesný roh, pozauna a tuba.

Dychové plechové nástroje sú

trúbka, klarinet, pozauna a fagot.

Dychové plechové nástroje

hrajú v orchestri.

Dychové plechové nástroje sú trúbka, klarinet, priečna flauta.

Na dychové plechové nástroje

sa nasadzuje nátrubok.

Trúbka dokáže zahrať

veľmi hlboké tóny.

Trúbka dokáže zahrať

slávnostnú fanfáru.

Pozauna sa pri hre opiera

o podlahu.

Základ trúbky tvorí stočená

trubica opatrená ventilmi.

Trúbka dokáže zahrať

dva tóny naraz.

V symfonickom orchestri najlepšie

vystihuje lovecké a lesné nálady.

Hráč na pozaune hrá

všetkými piatimi prstami.

Tuba je najväčší

dychový plechový nástroj.

Lesný roh a klarinet

má rovnaký tvar.

Lesný roh hrá

v symfonickom orchestri.

Hráč na lesnom rohu

nepotrebuje pri hre nátrubok.

Hráč na pozaunu

dokáže zahrať hlasné tóny.

Lesný roh je najväčší dychový plechový nástroj.

Tuba je najväčší

dychový plechový nástroj.

Pozauna nehrá v symfonickom orchestri.

Lesný roh a trúbka vyzerajú rovnako,

líšia sa iba tónovým rozsahom.

Lesný roh dokáže zahrať veľmi hlboké tóny.

Lesný roh hrá v symfonickom orchestri.

Hráč na trúbke vždy

pri hre stojí.


Spevácke činnosti

Spev tvorí základ každej hodiny. Žiaci získavajú spevácke zručnosti pod vedením učiteľa a zoznamujú sa s piesňami rôzneho charakteru. Úlohou pedagóga je vybrať také piesne, ktoré žiakov zaujmú a zároveň korešpondujú s ich vekom. Základom správneho metodického postupu je výber piesní, ktoré zodpovedajú veku detí a ich hlasovému rozsahu. Pri nácviku je nevyhnutné dbať na správne tvorenie tónov, dýchanie a artikuláciu. Osvojenie speváckych zručností a návykov je hlavným predpokladom na úspešné zvládnutie náročnejších piesní.

Sluchové hádanky a rytmické hry

Na klavíri zahráme jeden, dva alebo tri tóny a žiaci správny počet tónov ukazujú na prstoch. V ďalšej sluchovej hádanke majú deti za úlohu spoznať počet nesprávnych tónov v pesničke. Učiteľ hrá melódiu známej piesne a zámerne niekoľko tónov pozmení. Rytmickú pamäť precvičujeme vytlieskavaním krátkych motívov, ktoré žiaci opakujú. Spravidla volíme dvojtaktové a štvortaktové motívy.
Zaujímavý námet sa dá využiť v spojení s rytmickým diktátom. Deti majú pred sebou kartičky, ktoré obsahujú noty v dvojštvrťovom taktu. Každá kartička obsahuje noty jedného taktu. Učiteľ vytlieska rytmus zostavený podľa týchto kartičiek a žiaci skladajú takty v správnom poradí.
Pravidelný rytmus môžu žiaci predvádzať pantomímou v spojení s hudobnou ukážkou. Príkladom môže byť pohyb, ktorý naznačuje rúbanie dreva alebo rezanie pílou. Bubnovanie na telo je obľúbenou činnosťou najmä u mladších detí. Jeden z dvojice si kľakne a druhý si ľahne cez jeho stehná tak, aby bol bruchom dolu. Ruky dá pred seba, uvoľní sa a spieva jeden tón. Kľačiaci žiak mu bubnuje dlaňami po chrbte. Táto rytmická hra je zároveň príjemnou masážou.

Hry v priestore

Hry v priestore môžeme zaradiť kedykoľvek počas vyučovania. Žiaci nesedia v laviciach, ale pohybujú sa po triede podľa daných pokynov. Týmto spôsobom je možné precvičovať hudobné pojmy a zmysel pre rytmické cítenie.

Pohybovú hru „Nájdeme sa?“ privítajú predovšetkým menšie deti. Pripravíme firemné menovky, do ktorých vsunieme rôzne hudobné pojmy. Do prvej vložíme kartičku s nápisom husle, do druhej kartičku sláčikové nástroje a do tretej obrázok huslí. Podobne vytvoríme ďalšie kombinácie (napríklad trúbka – dychové plechové nástroje – obrázok trúbky, klarinet – dychové drevené nástroje – obrázok klarinetu). Každý žiak si zo škatuľky vytiahne jednu menovku. Umiestni si ju viditeľne na tričku alebo košeli. Všetci sa rozmiestnia po celej triede. Na pokyn sa sami začnú dávať dohromady, a tak vytvoria skupinky podľa toho, čo patrí k sebe. Pri tejto hre môžeme potichu pustiť ľubovoľnú hudbu z CD.

Ďalšia hra spája rytmické prvky s pohybovou činnosťou. Deti majú zadané čísla (kvôli poradiu) a prechádzajú sa po priestore v tempe, ktoré svojou chôdzou udáva žiak s číslom jeden. Po krátkej chvíli sa všetci chytia a zastavia. Tempo potom začne podľa seba žiak, ktorý má číslo dva. Zmení svoju chôdzu a ostatní sa snažia prispôsobiť chôdzu podľa neho. Hneď ako tretí žiak usúdi, že idú všetci rovnako, preberá iniciatívu a hra pokračuje ďalej. V náročnejšom variante sa mení i štýl pohybu (napr. chôdza pozadu).

Orffove nástroje

Triangel, bubienky, paličky… Hra na týchto ľahko ovládateľných hudobných nástrojoch môže sprevádzať prakticky každú pesničku a deti baví na ne hrať. V mnohých piesňach využijeme jednoduchý sprievod, ktorý sa stále opakuje. Náročnejší sprievod precvičujeme samostatne. Triangel spravidla využívame na prvú dobu v takte, ostatné nástroje podľa potreby. Na nácvik sprievodov piesní môžeme pridať zvonkohru. Schopnejší žiaci, ktorí navštevujú ZUŠ, samostatne zvládnu sprievody na zobcových flautách, husliach, klavíri alebo gitare.

Spoločné muzicírovanie na hodinách hudobnej náuky (hudobnej výchovy) dáva žiakom možnosť aktívne sa zapojiť do týchto činností. Vydarené pesničky je možné predviesť v rámci školského vystúpenia.

Čo patrí k sebe

Túto činnosť robíme v skupinkách. Žiakom rozdáme fixky a papiere (kartičky) veľkosti 5-krát 15 cm. Polovica papierov je prázdnych, na ďalších sú namaľované šípky. Ich úlohou je na prázdnu kartičku napísať ľubovoľné hudobné slovo. Zároveň hľadajú ďalší výraz, ktorý má súvislosť k prvému pojmu. Medzi obe slová vložia šípku. Je povolené dávať i viac šípok od jedného názvu.

 

husle

struna

klavír

 

 

sláčikový nástroj

kontrabas

tóny

 

 

violončelo

hudobný nástroj

priečna flauta

 

 

viola

symfonický orchester

hráč

v orchestri

Ďalšie varianty tejto hry:

Učiteľ napíše na tabuľu slovo (napr. HUSLE). Žiaci hľadajú výrazy, ktoré majú s týmto slovom niečo spoločné  (napr. STRUNA, KONTRABAS, HUSLISTKA a pod.). Žiak slovo doplní na tabuľu a spojí šípkou oba výrazy (od prvého pojmu k dopísanému).  Na tabuli sú teraz dve slová a hľadajú sa podobné výrazy k prvému i druhému výrazu.

Praktický príklad…

Na tabuli je napísané „HUSLE“. Prvý žiak doplní slovo STRUNA a oba výrazy prepojí šípkou. Druhý žiak napíše GITARA (šípku vedie od struny ku gitare). Tretí žiak doplní KONTRABAS (šípka vedie od huslí alebo od struny ku kontrabasu). Štvrtý žiak doplní SLÁČIK (šípkou spojí husle – sláčik alebo kontrabas – sláčik). Žiaci doplňujú výrazy podľa toho, ako sa hlásia – na poradí nezáleží.

Túto činnosť je možné robiť i v skupinkách. Žiaci dostanú papiere, určia si prvý výraz a potom samostatne doplňujú ďalšie pojmy.

Pre lepšiu prehľadnosť je možné všetky slová zakrúžkovať.

Ďalšia hra je určená najmä mladším žiakom. Je založená na hľadaní slov, ktoré patria k sebe. Žiaci dostanú pripravené kartičky s hudobnými výrazmi a zostavujú ich po dvojiciach (napríklad gitara – struna, dirigent – taktovka, bubon – paličky, hoboj – dychový drevený nástroj).  

Poznávame hudobné výrazy

Žiaci sa rozdelia do skupín po štyroch. Na papier si každá skupinka podľa sebe doplní štyri slová (napr. hudobné nástroje, skladatelia a ďalšie hudobné výrazy). Z prvej skupiny potom predstúpi žiak pred ostatných a pomocou slovnej pomoci alebo pantomímy priblíži hádaný výraz. Ostatní sa pokúsia slovo uhádnuť. V každej skupine sa môžu žiaci medzi sebou dohodnúť tak, aby mal každý možnosť opísať jeden hudobný výraz.
Túto hru je možné zaradiť v súťažnej i nesúťažnej podobe. Výrazy je možné písať fixkou na samostatné kartičky, ktoré umiestnime na magnetickú tabuľu.

Čo znamenajú hudobné výrazy

Žiakov rozdelíme do skupín a rozdáme prázdne papiere. Ich úlohou je vypísať akékoľvek výrazy spojené s hudbou a svojimi slovami vysvetliť, čo znamenajú. Na tabuľu napíšeme niekoľko pojmov ako vzor (napr. koncert, orchester, dirigent, klavirista a pod.). Žiaci potom sami nachádzajú ďalšie názvy a zároveň sa dohodujú, ako daný výraz čo najlepšie vysvetlia ostatným skupinkám. Pojmy je možné rozšíriť na hudobné nástroje, skladateľov a diela, dynamické znamienka a i. 
Základom tejto hry je spolupráca a komunikácia v skupine. Žiaci sa dohodujú, kto výraz prečíta a kto vysvetlí jeho význam. Spravidla sa striedajú, každý vysvetlí jedno slovo. 
Hru žiaci poňali tvorivým spôsobom. V jednej skupine si rozdelili úlohy – jeden prečítal výraz, ďalší ukázal pantomímu a ostatné skupinky hádali, o aké slovo ide. V inej skupine každý svojimi slovami doplnil význam daného slova v nadväznosti na ďalší výraz (jeden žiak povedal, čo je dirigent, ďalší nadviazal od dirigenta k orchestru a posledný zúčastnený zakončil svoje rozprávanie o delení nástrojov).

Počúvanie

Prostredníctvom počúvania žiaci získavajú prehľad o štýloch a žánroch, rozvíja sa ich predstavivosť i estetické cítenie. Počúvanie vedené pasívnou formou nie je motivujúce a žiakov nezaujme. Deťom nestačí len pustiť skladbu a povedať: „Vypočujte si, aké je to krásne!“ Je potrebné  ukážky vzájomne porovnávať alebo dôjsť k určitému novému druhu hudobného zážitku.

Určte, či je skladba v rýchlom alebo pomalom tempe.
Znie veselo alebo smutne? Akú má náladu?
Zdvihnite ruku, pokiaľ sa zmení charakter skladby.
Ktorý hudobný nástroj hral v úvode skladby?
V akom takte je táto ukážka?
Zdvihnite ruku zakaždým, keď zaznie hlavná téma.

V nižších ročníkoch sa žiaci zoznamujú s hudbou, ktorá je im blízka (uspávanka, pochod, fanfára). Rozlišujú zvukovú farbu hudobných nástrojov a snažia sa určiť ich názvy. Starší žiaci počúvajú ukážky v súvislosti s hudobnými skladateľmi. Výber skladieb predstavuje orchestrálnu a symfonickú tvorbu a hudbu rôznych štýlov a žánrov. Ukážky by nemali byť dlhé, nanajvýš do piatich minút. Učiteľ pred počúvaním oznámi, na čo konkrétne sa majú v danej skladbe zamerať. Žiaci majú možnosť slovne vyjadriť, či je hudba výrazná, alebo, naopak, pokojná, akú má náladu a tempo. Vlastné predstavy a pocity vyzývajú k ďalším diskusiám. Počúvanie hudby vo vyšších ročníkoch doplníme pestrou škálou rôznych štýlov a žánrov. Žiaci získajú o hudbe väčší prehľad a je pravdepodobné, že sa v dospelosti neuspokoja len s počúvaním komerčnej hudby.
Nie je podstatné, aby učiteľ trval na podrobných znalostiach životopisov jednotlivých skladateľov. Mal by hudobné ukážky smerovať k tomu, aby žiaci dokázali určiť názov diela a meno skladateľa. Základným pilierom je dielo trojice svetových skladateľov – Johanna Sebastiana Bacha, Wolfganga Amadea Mozarta a Ludwiga van Beethovena. Z českých skladateľov nevynecháme tvorbu Bedřicha Smetanu, Antonína Dvořáka a Leoša Janáčka.

Kreslenie na hudbu

Deti si sadnú na baliaci papier (každý má svoj vlastný). V pravej i ľavej ruke držia pastelku rôznej farby. Oči majú zatvorené, v lepšom prípade zaviazané šatkou. Najprv začnú vnímať ticho a následne svoj vlastný dych. V jeho tempe maľujú oboma rukami súčasne náznaky polkruhov okolo celého tela. Dôležité je, aby sa farby vpredu a vzadu stretávali a prelínali. Potom si obe pastelky vymenia a pokračujú podľa charakteru hudobnej ukážky. Podľa seba môžu pridávať rôzne vlnky, kľučky alebo ostré výbežky, pokiaľ si to hudba žiada. Po skončení ukážky otvoria oči, prezrú si výtvory a povedia ostatným, čo zachytili na papieri. Môžu využiť svoje vlastné predstavy alebo sa zamerať na celkový charakter hudby a zmeny v tempe.
Žiaci sedia v kruhu. Učiteľ pustí hudobnú ukážku a žiaci maľujú abstraktné obrázky, ako na nich hudba pôsobí. Svoje pocity potom oznámia ostatným. Tento námet som doplnil hrou, pri ktorej žiaci pomocou svojich predstáv vystihujú, ako danú ukážku vnímajú. Skladbu si vypočujeme ešte raz a počas nej deti vyberajú zo stredu kruhu kartičky s rôznymi predstavami (napríklad zasnená, búrlivá, smutná). Následne je daný priestor na slovné vyjadrenie. Kartičky slúžia deťom ako pomôcka a pomocou nich lepšie vyjadria svoje pocity.

Encyklopédia vo výučbe a vyhľadávanie informácií

Hudobná encyklopédia ponúka množstvo informácií, ktoré využijeme pri práci na hodine. Žiakov rozdelíme do skupiniek. Rozdáme im encyklopédie a samostatný papier, na ktorom sú vopred pripravené otázky. V knihách hľadajú správne odpovede a zapisujú si ich na pripravený list.

Príklady otázok:
Čo majú spoločné hoboj a klarinet?
Odpoveď: oba patria do skupiny dychových drevených nástrojov a majú čiernu farbu.

Mohli sa stretnúť Ludwig van Beethoven a Bedřich Smetana?
Odpoveď: Teoreticky áno, Ludwig van Beethoven žil do roku 1827 a Bedřich Smetana sa narodil v roku 1824.

Patria Wolfgang Amadeus Mozart a Ludwig van Beethoven do obdobia romantizmu?
Odpoveď: Nie, obaja skladatelia komponovali v dobe, ktorú označujeme ako hudobný klasicizmus.

Otázky môžu byť aj v podobe kvízu, žiaci označujú správnu odpoveď z troch možností.

Encyklopédiu, novinové články a hudobné časopisy využijeme aj pri práci na určitú tému (napríklad hudobné nástroje, skladatelia klasicizmu, portréty slovenských skladateľov, Johann Sebastian Bach a ďalšie tematické okruhy). Úlohou je vyhľadať potrebné informácie a ďalej s nimi pracovať. Žiaci nájdu články o skladateľovi a na samostatný papier si doplnia dôležité poznatky. Pokiaľ pracujú v skupine, úlohy rozdelíme (životné osudy skladateľov, dielo, zaujímavosti). Vo vyšších ročníkoch sa môžu žiaci pokúsiť o ústne vyjadrenie. Na záver učiteľ pustí vybranú hudobnú ukážku. Tému si môžu zvoliť žiaci sami. V encyklopédii si nájdu dôležité informácie, ktoré doplnia na samostatný papier. Vyspelejším žiakom dáme priestor ich vlastným úvahám.
Na začiatku hodiny rozdáme nepopísané papiere formátu A4 (A3). Žiaci na danú tému vyhľadajú text a zaujímavé vety doplnia na papier. Z novín a časopisov vystrihnú obrázky, ktoré potom nalepia k textu. Svoju nápaditosť môžu uplatniť i pri konečnom spracovaní (napr. dotvorenie pastelkami). Hotové práce využijeme pri výzdobe triedy. Učiteľ počas tejto činnosti môže spolupracovať s jednotlivými skupinami. Pomáha žiakom pri hľadaní informácií a navádza ich pomocnými otázkami. Doterajšie znalosti si žiaci doplňujú o nové informácie, ďalej si ich rozširujú a obohacujú.

Beseda o hudbe

Hodiny hudobnej náuky (hudobnej výchovy) môžeme obohatiť malou besedou, v ktorej dáme žiakom priestor, aby vyjadrili svoje postoje k hudbe. Počas diskusie porovnávajú svoje názory a pocity, ktoré im hudba prináša. Tému besedy volíme s ohľadom na vek žiakov. Uvádzam niekoľko otázok, ktoré je možné využiť pri voľnej debate.

Niekedy sa o našom národe hovorí Čo Čech, to muzikant. Platí to i v dnešnej dobe?
K akému hudobnému štýlu máš najväčší vzťah a prečo?
Navštívil si nejaký koncert vážnej alebo populárnej hudby? Čím ťa zaujal?
Aký hudobný štýl počúvaš a prečo?
Ktoré hudobné programy sleduješ v televízii?

Dokážeš preložiť svojimi slovami tieto výroky?
„Ľudí úplne bez nadania je veľmi málo.“ (Jan Králík)
„Hovoriť o hudbe je ako tancovať o architektúre.“ (Ondřej Kukal)
„Je toho veľa, čo urobiť na svete, urob to hneď.“ (Ludvig van Beethoven)

V závere diskusie môžeme rozdať žiakom kartičky, na ktoré doplnia meno obľúbeného speváka, speváčky, skupiny. Podľa zhody mien vytvoríme vlastnú hitparádu.

Činnosti na školskom dvore a v prírode

Zmena prostredia je pre žiakov vítanou zmenou, pretože vonkajší priestor ponúka možnosť konania rôznych hudobných hier a pohybových aktivít. Na konci roka je možné na dvore usporiadať v rámci výučby rôzne súťaže. Súťažiť sa dá v hudobno-pohybových činnostiach a speve. Zaujímavým námetom je vnímanie okolitých zvukov, ktorým bežne neprikladáme veľkú pozornosť. Žiaci si sadnú alebo ľahnú do trávy, zaviažu šatkou oči a počúvajú zvuky z okolia. Zapamätajú si ich a potom vzájomne porovnávajú, čo počuli. Môžu porovnávať, či bol zvuk silný, alebo slabý, znel zďaleka, alebo bol blízko. Túto činnosť je možné robiť i v lese a počúvanie zamerať na spev vtákov, šumenie lístia v korunách stromov a rôzne iné zvuky.
Ďalšia hra je zameraná na hudobné pojmy. Žiaci sa rozostavia do kruhu. Učiteľ stojí uprostred a hádže žiakom loptu. Súčasne kladie ľubovoľné otázky. Po správnom zodpovedaní hra pokračuje ďalej. Kto nepozná odpoveď a dostane loptu, hodí ju späť učiteľovi a hra sa pre neho končí. Týmto spôsobom precvičujeme noty, hudobné pojmy, nástroje a skladateľov. Hra sa dá hrať i v triede, pokiaľ to priestor umožňuje. Hudobná náuka (výchova) ponúka mnoho námetov, ktoré môžeme do výučby zapojiť. Dobre pripravené činnosti môžu žiakov zaujať.